Žiadna marhuľa nekvitne večne

Boli časy, keď sme si svoju obľúbenú nedeľnú televíznu Smotánku bez neho nevedeli ani predstaviť. Takmer všetci si z médií a televíznych obrazoviek pamätáme jeho rozšafné úsmevy a všadeprítomnú požiadavku byť v centre pozornosti. O zbierke jeho – okázalo prezentovaných – trofejí exotických šeliem sa nám jeden čas aj snívalo.

Ale nikdy nehovor nikdy – v minulých týždňoch nastal zvrat, ktorý prekvapil aj tých, čo boli skalopevne presvedčení, že ich v tejto kauze desaťročia už nič neprekvapí. České úrady totiž oznámili, že aj napriek tomu, že boli splnené podmienky na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie, tak oprávnená osoba doteraz neurobila.

Potom nasledovalo dlhé obdobie “hľadania pravdy”, nekonečná reťaz súdnych sporov, péeniek a odročených pojednávaní. Keď sa po rokoch súdy nakoniec dopracovali k rozsudku, koncom roku 2020 nasledoval únik do “druhej vlasti”, kde sa za ním po nekonečných prieťahoch zavreli dvere jeho cely. A spočiatku sa zdalo, že ju tak skoro neopustí.

Nezávisle od toho ako sa ctihodný pán v budúcnosti rozhodne konať, patrí sa zaželať mu dobré zdravie, ale aj pripomenúť si staré pravdy: pýcha a pád, božie mlyny, ale aj to už takmer zabudnuté príslovie: “Žiadna marhuľa nekvitne večne!”